Opis:
(Horský vodca) Jedna z povestí vraví o zlom šarkanovi, ktorý žil v koline vysoko nad Zlomiskami, kde sa nechal obsluhovať najkrajšou dievčinou z podtatranských Mengusoviec. Každý sa ho stráchal, až zúfalá matka ukradnutej devy, presvedčená o tom, že v najväčšej núdzi rozpoznala správne zaklínadlo, vybrala sa do hôr, urobiť s ním koniec. A keď sa ani stojac zoči-voči fučiacej, oheň metajúcej a mohutným chvostom plieskajúcej ohave nestratila smelost, zahrozila päsťou a odvážne skríkla: „Zaklínam ťa kamennou kliatbou, aby si už nikdy nerobil zlo ľuďom“, drak sa zapotácal, naposledy vzoprel a potom zmeravel – naskutku skamenel od kamennej kliatby. Zubatý a poskrúcaný hrebeň, ktorý z Vysokej vybieha k juhu a juhovýchodu, to sú pozostatky draka, a preto tu dnes hovoríme o Dračom hrebeni, Dračej hlave, Dračích sedlách, Dračie zuboch, i o Dračom štíte. Slzy šťastia, ktoré vyplakali odvážna mať a jej krásna dcéra, keď si bez bázne padli do náručia, postekali na dno niekdajšieho šarkanieho hniezda a vytvorili Dračie pleso.